V ekonomickom uvažovaní ako takom sa môžete stretnúť aj s rôznymi nástrahami. Ide o isté chyby v ekonomickom myslení. Ich nepoznanie a nepochopenie by mohlo viesť k nesprávnym záverom a poznatkom v jednotlivých oblastiach ekonomického života či v rozhodovaní ekonomických subjektov.
Nedodržanie podmienky „ceteris paribus“
Tento názov „ceteris paribus“ pochádza z latinského slova a znamená „pri rovnakých ostatných podmienkach“ . Teda prvým problémom je nedodržanie tejto podmienky. Podstatou tejto podmienky je, že ak skúmame jeden jav ostatné musia ostať nezmenené. Pre lepšie pochopenie použijem príklad. Ak skúmame vplyv zmeny cien áut na ich predaj, tak potom ostatné faktory ako je príjem spotrebiteľov alebo cena benzínu musia ostať nezmenené.
Omyl post-hoc
Tento omyl je spôsobený tým, že ak jav A predchádzal javu B neznamená to, že jav A spôsobil jav B. Je to chybné uvažovanie, pretože to že jedna vec predchádza tej druhej ešte nemusí znamenať, že ju zapríčinila.
Klam kompozície
Znamená, že to čo platí pre jednotlivca platí aj pre celok. Zase ide o chybné uvažovanie, pretože to vôbec nemusí znamenať, že to má súvis. Pri tomto spomeniem aj klam dekompozície, ktorý je presný opak. To znamená, že to čo platí pre celok platí aj pre jednotlivca. Zase ide o zovšeobecňovanie.
Subjektívnosť
Predstavuje najväčšiu nástrahu v ekonomickom myslení. Uvádza sa aj charakteristika „v zajatí vlastných názorov“- To čo si myslíme nemusím byť vôbec správne. Náš názor nemusí byť pravdivý. Ide o najväčšiu nástrahu preto lebo pri tomto musíme spochybniť svoje vlastné myslenie a názory. Je to nástraha aj pre vedcov. Viacero mysliteľov sa nezhodlo v niektorých otázkach a preto poznáme aj rôzne prístupy k ekonomike.
Neistota v ekonomickom myslení
Posledným princípom, ktorý uvediem je neistota v ekonomickom myslení. Ide o to, že ekonomické zákony platia v priemere a nie pre každý jeden prípad.